{"guid": "ussr:fd2bd248-b09c-42f9-b863-e5fb8fca450f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.61.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2015 z 11. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. februára 2015, sp. zn. I. ÚS 61/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1. US.61.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2015-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fd2bd248-b09c-42f9-b863-e5fb8fca450f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.61.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.61.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.61.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 61/2014­17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Ladislavom Sirankom, Vajnorská 89, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 604/2012 a jeho\nuznesením z 30. novembra 2012 a základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Cdo 409/2013 a jeho uznesením z 30. septembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Sirankom, Vajnorská 89,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 604/2012 a\njeho uznesením z 30. novembra 2012 a základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods.\n1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo\n409/2013 a jeho uznesením z 30. septembra 2014.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa podala\nOkresnému súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) žalobu o určenie neplatnosti\nprávnych úkonov proti žalovanej\n\n, o ktorej viedol okresný súd konanie\n\npod sp. zn. 52 C 194/2009 a rozsudkom zo 17. októbra 2012 (ďalej len „rozsudok okresného\nsúdu“) žalobu zamietol a sťažovateľku zaviazal na náhradu trov konania žalovanej.\nSťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie, ktoré krajský súd\nnapadnutým uznesením z 30. novembra 2012 odmietol ako oneskorene podané podľa § 218\nods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Krajský súd sa pri\nodôvodnení svojho uznesenia obmedzil na konštatovanie, že odvolanie sťažovateľky bolo\npodané na poštovú prepravu 5. novembra 2011, teda po uplynutí odvolacej lehoty, ktorá\nuplynula 2. novembra 2011.\nProti uzneseniu krajského súdu z 30. novembra 2012 podala sťažovateľka dovolanie,\nktorého prípustnosť odôvodňovala ustanovením § 237 písm. f) OSP, t. j. vadou konania\nspočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom s tým, že vada konania podľa\nsťažovateľky spočívala v tom, že krajský súd nesprávne odmietol jej odvolanie, keď\nneprihliadol na faxové podanie odvolania okresnému súdu v posledný deň odvolacej lehoty.\n2\n\nNajvyšší súd napadnutým uznesením z 30. septembra 2014 odmietol dovolanie\nsťažovateľky ako neprípustné, pričom sa pri skúmaní prípustnosti dovolania sústredil\nna posúdenie dôvodnosti záverov krajského súdu o oneskorenosti sťažovateľkou podaného\nodvolania proti rozsudku okresného súdu s ohľadom na to, že nesprávne závery krajského\nsúdu by mohli založiť prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f) OSP. Najvyšší súd\nskúmal tvrdenie sťažovateľky uvedené v jej dovolaní, že odvolanie podala okresnému súdu\nprostredníctvom telefaxu v posledný deň odvolacej lehoty 2. novembra 2011 na číslo faxu\nokresného súdu a až následne doplnila v lehote troch dní predložením originálu, keďže\npredmetné odvolanie podané prostredníctvom telefaxu sa v súdnom spise nenachádza,\na uviedol:\n„Žalobkyňa včasnosť svojho telefaxového podania preukazovala protokolom\no odoslaní faxu... na faxové číslo Okresného súdu Bratislava II (02/48 701 222) dňa\n2. novembra 2012 v čase 23:58, počet strán 21. Zároveň súdu doručila kópiu podrobného\nrozpisu hovorov..., kde je uvedené volanie na číslo 02/48 701 222 dňa 2. novembra 2012\nv čase 23:58 z čísla 02/39 018 842.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky listom z 28. augusta 2013 požiadal súd prvého\nstupňa, aby zaujal stanovisko ku skutočnosti, že odvolanie žalobkyne podané podľa jej\ntvrdenia faxom 2. novembra 2012 sa v spise nenachádza a prípadne vykonal nevyhnutné\nprocesné úkony smerujúce k objasneniu skutočnosti, či bolo odvolanie podané na súd\nprvého stupňa tak, ako tvrdí žalobkyňa.\nV zmysle šetrenia spornej skutočnosti boli súdom prvého stupňa ako svedkyne\nvypočuté\n\n, pracovníčka podateľne a\n\n, pracovníčka\n\nsekretariátu. Vypočuté svedkyne sa nevedeli konkrétne vyjadriť k tomu, či bolo alebo nebolo\npodanie žalobkyne podané tak, ako to tvrdí. Z hlásenia o činnosti faxu č. 02/48 701 222...\nvyplýva, že 2. novembra 2012 boli na tento fax doručené podania v čase 12:53, bez\nuvedenia čísla odosielateľa, počet strán 4, a v časoch 15:33 a 17:21, obe s počtom strán 4,\nz faxových čísiel odlišných od čísla 02/39 018 842 (číslo faxu, z ktorého podľa tvrdenia\nžalobkyne bolo odvolanie podané). Ani jedno z týchto podaní nie je totožné s podaním\nžalobkyne, nezhodujú sa okrem faxového čísla odosielateľa ani s časom podania a počtom\n3\n\nstrán. Dňa 3. novembra 2012 boli doručené dve podania v čase 00:02, bez uvedenia čísla\nodosielateľa, počet strán 4 a v čase 00:03, bez uvedenia čísla odosielateľa, počet strán 31.\nTieto podania, aj keď sú časovo najbližšie k času, ktorý je uvedený v protokole o odoslaní\nfaxu doručenom žalobkyňou, nesúhlasia presným časom ani počtom strán s podaním\nžalobkyne. Aj v prípade, že by niektoré z týchto podaní bolo podaním žalobkyne, znamenalo\nby to, že jej podanie ­ odvolanie, bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania,\nktorej posledným dňom bol 2. november 2012.\nNa základe týchto zistení dovolací súd 10. júna 2014 vyzval žalobkyňu, aby\nhodnoverným spôsobom preukázala včasnosť podania odvolania telefaxom na Okresný súd\nBratislava II, pretože dôkazy ktoré boli doposiaľ súdu predložené, vzhľadom na výsledky\nšetrenia okresného súdu, o tom nesvedčia. Na túto výzvu žalobkyňa doposiaľ nereagovala.\nVzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že tvrdenie žalobkyne, že jej\nodvolanie bolo podané prostredníctvom telefaxu včas, nebolo preukázané. Súd prvého\nstupňa totiž vykonaním šetrenia zistil, že hlásenie o činnosti faxu č. 02/48 701 222, na ktorý\nžalobkyňa podľa vlastného tvrdenia svoje podanie podala, neobsahuje údaj o doručení jej\npodania a teda, že faxové podanie, tak ako tvrdí žalobkyňa, na súd prvého stupňa doručené\nnebolo. ... Odvolací súd preto nepochybil, keď odmietol odvolanie žalobkyne ako\noneskorene podané; týmto svojím rozhodnutím odvolací súd neodňal žalobkyni možnosť\nkonať pred súdom.“\nSťažovateľka vo svojej sťažnostnej argumentácii namietala nesprávne závery\nkrajského súdu a aj najvyššieho súdu o oneskorenosti ňou podaného odvolania proti\nrozsudku okresného súdu a nedostatočné a nelogické odôvodnenie záverov oboch\noznačených súdov, keď uviedla:\n„Najvyšší súd sa opiera o prílišný formalizmus v konaní, napriek tomu, že podnikol\nkroky pre zistenie skutočného stavu veci, nakoniec chybil keď nielen že prehliada očividné\ndôkazy a právne ustanovenia:\n­ pre zásielky doručované súdu nie je rozhodujúci moment doručenia..., avšak\nodovzdania na prepravu pre doručenie, čo sťažovateľka riadne súdu preukázala... riadnymi\npotvrdeniami tak z faxového prístroja o riadnom odovzdaní podania na prepravu/doručenie\n4\n\nsúdu v lehote dňa 02.11.2012 ako aj potvrdením operátora telekomunikačnej siete, ktorý sa\nriadi stredoeurópskym časom\n­ rozhodujúci je stredoeurópsky čas (a nie individuálne nastavenie hodín súdu ­ či už\nna faxe, alebo inde..., ktorý stredoeurópsky čas bol jednoznačne preukázaný sťažovateľkou...\nV daných súvislostiach je treba vychádzať z predpokladu, že sťažovateľka podala\nodvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas, pretože v konaní nebolo mimo\nrozumných pochybností preukázané, že sťažovateľka tak neurobila.\nNajvyšší súd prehliada logiku skutočnosti, že... je zrejmé, že súd mal nesprávne\nnastavené údaje o čase a iné, resp. že dokonca prístroj samotný bol chybový...\nV daných súvislostiach Krajský súd v Bratislave dokonca nevykonal ani len pokus na\nzistenie skutočného stavu veci, čím bezprecedentne porušil základné práva, práva a slobody\nsťažovateľky, tak ako je špecifikované vyššie i nižšie v tejto sťažnosti. ...\nSúdy žiadnym spôsobom dôveryhodne, rozumne, logicky neodôvodnili, prečo dôkazy\npredložené sťažovateľkou neakceptovali ako dôveryhodné a preukazné.“\nSťažovateľka ďalej uviedla:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky porušil právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 1)\nÚstavy Slovenskej republiky: „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť\nsúdu ustanoví zákon.“ Keď konanie pôvodne prijaté dňa 10.05.2013 pod sp. zn.\n2Cdo 181/2013..., neskôr od 20.11.2013 viedol na Najvyššom súde Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2Cdo 409/2013... a v úplne inom zložení súdneho senátu.\nV daných súvislostiach a tiež mnohomesačnou nečinnosťou vo veci na Najvyššom súde\nSlovenskej republiky ako aj na Okresnom súde Bratislava II bolo súdmi porušené právo\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a verejnosť možno vylúčiť len\nv prípadoch ustanovených zákonom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nV daných súvislostiach bolo porušené aj právo sťažovateľky podľa čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd...\nV daných súvislostiach je pochybením súdu spis žurnalizovaný nie systematicky\na/alebo chronologicky, avšak zmätočne, u mnohých dokumentov/č. 1. nie je jasný spôsob/na\n5\n\nzáklade čoho /akého podania/v ktorý deň boli do spisu zažurnalizované, uvedené evokuje\núvahu prípadne možných „manipulácii so súdnym spisom...»\nSťažovateľka zároveň zdôraznila, že ňou označené základné a iné práva „v konaní\nporušené boli, nielen jednorázovo, ale opakovane a to tak postupmi súdu ako aj samotnými\nrozhodnutiami...“.\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom o porušení jej základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 604/2012 a o porušení jej základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13\ndohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 409/2013.\nSťažovateľka ďalej navrhla, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn.\n5 Co 604/2012 z 30. novembra 2012 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 409/2013\nz 30. septembra 2014 a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\npriznal jej vo vzťahu k najvyššiemu súdu finančné zadosťučinenie v sume 1 070 €,\n„finančné odškodnenie za nemajetkovú ujmu“ a náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\n\n6\n\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť\nby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,\nIV. ÚS 221/05).\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie.\nSťažovateľka v petite sťažnosti namietala porušenie svojho základných práv podľa čl.\n46 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu v\nkonaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 604/2012 a jeho uznesením z 30. novembra 2012\na základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a\n\n7\n\nčl. 13 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 409/2013\na jeho uznesením z 30. septembra 2014.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 604/2012 a jeho uznesením\nz 30. novembra 2012 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Cdo 409/2013 a jeho uznesením z 30. septembra 2014\nÚstavný súd po preskúmaní postupu a uznesenia krajského súdu, ktorým bolo\nodmietnuté odvolanie sťažovateľky pre oneskorenosť a postupu a uznesenia najvyššieho\nsúdu, ktorým bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu\nz dôvodu nezistenia vád konania podľa § 237 OSP [osobitne vady v zmysle § 237 písm. f)\nOSP, ktorá jedine mohla zakladať prípustnosť dovolania v danom prípade], nezistil žiadne\nokolnosti, ktoré by mohli spochybniť udržateľnosť záverov krajského súdu ani najvyššieho\nsúdu z hľadiska princípov spravodlivého procesu.\nÚstavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru uvádza, že otázka posúdenia, či\nsú alebo nie sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu.\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142\nods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší\nsúd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Zo subsidiárnej štruktúry systému ochrany\nústavnosti ďalej vyplýva, že práve všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad\na aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z ústavy alebo\ndohovoru (I. ÚS 4/00), preto právomoc ústavného súdu pri ochrane práva každého účastníka\nkonania nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m.\n\n8\n\nII. ÚS 13/01), alebo všeobecné súdy neposkytnú ochranu označenému základnému právu\nsťažovateľa v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon ich právomoci.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný\nsúd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a\nnásledne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a\nuplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS\n78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07). O zjavnú\nneodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd\nzistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel\na význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne\nrozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej\nlogiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi\nspravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nPodstatu námietok sťažovateľky tvoria nesprávne závery krajského súdu a aj\nnajvyššieho súdu o oneskorenosti ňou podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu,\na to závery o nepreukázanosti včasného doručenia odvolania telefaxom na faxové číslo\nokresného súdu. Sťažovateľka tvrdila a tvrdí, že v posledný deň odvolacej lehoty\n9\n\n2. novembra 2012 v čase o 23.58 h stredoeurópskeho času bolo z jej faxu odoslané\nodvolanie v rozsahu 21 strán na fax okresného súdu (čo preukazovala protokolom\no odoslaní faxu z čísla 02/39 018 842 na faxové číslo okresného súdu 2. novembra 2012\nv čase o 23.58 h a kópiou podrobného rozpisu hovorov, kde je uvedené volanie z čísla\n02/39 018 842 na faxové číslo okresného súdu 2. novembra 2012 v čase 23.58 h).\nNajvyšší súd tvrdenia sťažovateľky nepovažoval za preukázané ňou predloženými\ndôkazmi, a to s poukazom na zistenia okresného súdu pri preverovaní doručených faxov\nvykonaného na dožiadanie najvyššieho súdu. Podľa záverov preverovania vykonaného\nokresným súdom v čase najbližšom sťažovateľkou označenému času odoslania faxu okresný\nsúd evidoval „z hlásenia o činnosti faxu“ prijatie dvoch podaní, a to podania v rozsahu\n4 strán doručeného 3. novembra 2012 v čase 00.02 h a podania v rozsahu 31 strán\ndoručeného 3. novembra 2012 v čase 00.03 h u oboch podaní bez uvedenia čísla\nodosielateľa, pričom tieto dve podania sa rozsahom strán ani časom odoslania nezhodujú\ns podaním označovaným sťažovateľkou. Zo zistení okresného súdu vyplýva, že\npo obsahovej stránke neporovnával jemu doručené podania s podaním sťažovateľky\na v tomto smere len konštatoval, že aj keby niektoré z týchto podaní bolo podaním\nsťažovateľky, znamenalo by to, že jej podanie – odvolanie bolo podané po uplynutí lehoty\nna podanie odvolania, ktorej posledným dňom bol 2. november 2012.\nNajvyšší súd zároveň vyzval sťažovateľku, aby hodnoverným spôsobom preukázala\nvčasnosť podania svojho odvolania okresnému súdu v nadväznosti na výsledky preverovania\nvykonaného okresným súdom na dožiadanie najvyššieho súdu, na čo však sťažovateľka\nnereagovala.\nZ ustanovenia § 204 ods. 1 OSP vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní\nod doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.\nPodľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,\nelektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej\n10\n\nalebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými\nprostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;\npodanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.\nPodanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.\nNa podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.\nZ citovaného ustanovenia je zrejmé, že na podanie obsahujúce návrh vo veci samej,\nakým je aj odvolanie proti rozsudku okresného súdu, ktoré bolo urobené telefaxom,\nsa prihliadne a má rovnaké právne účinky ako riadne podanie, a to už od času jeho urobenia.\nPredpokladom vzniku takýchto účinkov je doplnenie takého podania predložením jeho\noriginálu najneskôr do troch dní.\nV preskúmavanej veci nebolo sporným, že 15­dňová lehota na podanie odvolania\nproti rozsudku okresného súdu uplynula 2. novembra 2012 o 24.00 h.\nPodľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná iba vtedy, ak sa posledný deň lehoty\nurobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Pod\npojmom orgán, ktorý ho má povinnosť doručiť, podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu\n(ako aj Najvyššieho súdu Českej republiky, napr. uznesenie sp. zn. 26 Cdo/2378/99\nz 18. decembra 2000) možno rozumieť najmä poštu. Prevádzkovateľ telefaxového spojenia\n(ak nejde súčasne o poštový úrad) však nie je orgánom, ktorý má povinnosť podanie doručiť\nv zmysle § 57 ods. 3 OSP. Ak urobí účastník konania podanie súdu telefaxom, čo v súlade\ns ustanovením § 42 ods. 3 OSP nepochybne urobiť môže, nesie procesnú zodpovednosť\nza to, že pri zvolenej forme komunikácie také podanie ako celok dôjde súdu včas, teda pred\nuplynutím zákonnej lehoty. Okamih, kedy bolo také podanie vložené do telefaxového\nprístroja, prípadne okamih, kedy bolo začaté jeho odosielanie na telefaxovú adresu súdu, nie\nsú z hľadiska posúdenia včasnosti opravného prostriedku (zachovanie zákonnej lehoty pre\njeho podanie) právne relevantné. Pri podaní urobenom telefaxom je rozhodujúci moment\ndoručenia telefaxového podania súdu.\n\n11\n\nNajvyšší súd taktiež judikoval, že v prípade, ak nemožno v súdnom spise nájsť\nfaxové podanie, ktorého obsahom je odvolanie, nemôže táto skutočnosť byť účastníkovi\nkonania podávajúcemu tento opravný prostriedok na ujmu a je potrebné vychádzať\nz prezumpcie včasnosti takéhoto podania. Základným predpokladom takéhoto postupu je\nvšak unesenie dôkazného bremena zo strany tohto účastníka konania spočívajúceho\nv preukázaní odoslania a tiež aj doručenia takéhoto podania.\nV zmysle uvedeného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd učinil správny záver,\nkeď nepovažoval za preukázané včasné podanie odvolania sťažovateľkou telefaxom na\nzáklade ňou predložených dôkazov v spojení so zisteniami okresného súdu o doručených\nfaxových podaniach v rozhodnom čase a v spojení s nereagovaním sťažovateľky na výzvu\nnajvyššieho súdu o hodnoverné preukázanie včasnosti podania odvolania telefaxom.\nÚstavný súd pri preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu v spojení s uznesením\nkrajského súdu dospel k záveru, že najvyšší súd sa primerane vysporiadal s argumentáciou\nsťažovateľky v jej odvolaní, najvyšší súd a aj krajský súd správne ustálil skutkový stav veci\na relevantné zákonné ustanovenia aplikoval spôsobom, ktorý neodporuje ich zneniu, účelu\nani označeným článkom ústavy. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých\nby bolo možné tieto rozhodnutia označiť za nezlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou ustanovenými princípmi súdneho rozhodovania (čl. 144 ods. 1\nústavy).\nK sťažovateľkou namietanému porušeniu jej práva na účinný opravný prostriedok\npodľa čl. 13 dohovoru ústavný súd konštatuje, že z ustanovenia čl. 13 dohovoru vyplýva pre\nfyzické osoby a právnické osoby procesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne\nprostriedky nápravy pred národným orgánom v prípade porušenia ostatných ľudských práv\nchránených dohovorom. Uplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí preto\nnadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie o porušení iného práva chráneného dohovorom\n[napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Silver\na ostatní c. Spojené kráľovstvo z 25. marca 1983]. Ústavný súd ďalej poznamenáva, že\n12\n\npodľa judikatúry ESĽP sa čl. 13 dohovoru vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa\njednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv\ngarantovaných dohovorom (rozhodnutie ESĽP vo veci Boyle a Rice proti Spojenému\nkráľovstvu z 27. apríla 1988).\nÚstavný súd pri prieskume postupu a uznesenia krajského súdu a postupu a uznesenia\nnajvyššieho súdu v označených konaniach nedospel k takému záveru, keďže napadnutý\npostup a uznesenie krajského súdu, ako aj napadnutý postup a uznesenie najvyššieho súdu\nnesignalizujú žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s možným porušením práva\nsťažovateľky mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom podľa čl. 13\ndohovoru.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd uzatvára, že nezistil možnosť\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13\ndohovoru postupom a uznesením najvyššieho súdu a postupom a uznesením krajského súdu,\npreto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom a uznesením najvyššieho súdu\nSťažovateľka v tejto časti sťažnosti namietala neprimeranú dĺžku dovolacieho konania\nvedeného najvyšším súdom sp. zn. 2 Cdo 409/2013, pričom poukázala na to, že dovolanie\nproti uzneseniu okresného súdu ňou bolo podané ešte vo februári 2013 a najvyšší súd vo\nveci rozhodol až uznesením z 30. septembra 2014.\nÚstavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie\n\n13\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať\nproti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv\nsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu\nfunkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,\na v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo\n(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).\nÚstavný súd po predbežnom oboznámení sa s priebehom namietaného konania\nkonštatuje, že dovolacie konanie vedené najvyšším súdom bolo v čase doručenia sťažnosti\nústavnému súdu už právoplatne ukončené, a preto nemôže byť objektívne daná možnosť\nporušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy namietaným postupom\nnajvyššieho súdu v dovolacom konaní.\nSťažovateľka namietala aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy tým,\nže dovolaciemu konaniu vedenému najvyšším súdom bola pôvodne pridelená sp. zn. „2\nCdo 181/2013“ a počnúc od 20. novembra 2013 bolo dovolacie konanie vedené pod novou\nsp. zn. 2 Cdo 409/2013 a „v úplne inom zložení súdneho senátu“.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca,\nktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom\na s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje\nv senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie\na rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd\nv senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca\nurčený podľa odseku 4. Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu\nmožno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\nÚstavný inštitút zákonného sudcu je založený predovšetkým na zákonom určenej\nprávomoci, ako aj vecnej a miestnej príslušnosti súdu. Okrem toho je potrebné vziať\n14\n\ndo úvahy rozvrh práce, ktorý určuje sudcu alebo senát príslušný na rozhodnutie konkrétneho\nprípadu (obdobne II. ÚS 47/99, I. ÚS 11/01, III. ÚS 285/2010).\nK tejto námietke sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že v danom prípade\nsťažovateľkou nebolo namietané ani preukázané, že by k zmenám v zložení senátu\nnajvyššieho súdu 2 Cdo došlo v rozpore s rozvrhom práce najvyššieho súdu pre rok 2013.\nPokiaľ sťažovateľka vidí porušenie ňou označeného základného práva v samotnej\nskutočnosti, že došlo k zmenám v zložení senátu 2 Cdo, ktorému bola jej vec pridelená, je\npotrebné uviesť, že súčasťou základného práva na zákonného sudcu je zásada prideľovania\nsúdnej agendy a určenia zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu\npráce. Teda ak k zmenám v zložení senátu dochádza v súlade s rozvrhom práce konkrétneho\nsúdu, uvedené samo osebe nemôže zakladať porušenie sťažovateľkou označeného\nzákladného práva.\nÚstavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky aj\nv tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. februára 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "rozhodnutie-meritórne", "podanie-faxové", "odvolanie-oneskorené", "dovolanie-dovolacie konanie", "aplikácia právnych noriem-súladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:712cacc7-e990-45f1-9ed3-2a53a2fd4e8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:712cacc7-e990-45f1-9ed3-2a53a2fd4e8e"}, {"guid": "ussr:51a069a7-81ac-446e-b83a-a1984002ed6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 285/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 285/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51a069a7-81ac-446e-b83a-a1984002ed6b"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:408ab938-a26a-4119-a7d8-0c45f43972f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/07 z 6. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-06", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:408ab938-a26a-4119-a7d8-0c45f43972f8"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/05 z 13. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-13", "citacie_n": 896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:36146c99-b3af-4648-b48e-e010e613de40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 11/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/01 z 13. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36146c99-b3af-4648-b48e-e010e613de40"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:0f61c62c-11fb-4752-861c-ea24948f7043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/99 z 9. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-09", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "3b0204c3-2198-4667-adbc-cc3c0d142ee6:d785e0dd-af0b-4c00-81fa-9d6d5fc8f158", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1209217269.1", "spisova_znacka": "5Co/604/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/604/2012 z 29. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1209217269.1"}], "citovane_v": [{"guid": "62efb648-6bea-45ea-b14f-ff0abd38769f:0a203093-5a5a-4d7d-b59c-742ffeac7a25", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100676.1", "spisova_znacka": "8Spa/1/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 8Spa/1/2026 z 7. 9. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-09-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100676.1"}]}